1. července 2010 v 22:39 | Domč
Nechcela som dnes napísať iba jeden článok a to denník, preto som si našla na internete témy na slohové práce a našla som celkom zaujímavú- Čo všetko sa môže stať... (rozprávanie).
Človek si neváži to čo má, pokiaľ to nestratí. Dnes som sa presne o tomto rozprávala s mojím spolužiakom. Rozprávali sme sa o postihnutých ľuďoch, ktorí majú až neskutočnú chuť do života. A taktiež o ľuďoch, ktorý majú všetko- rodinu, priateľov, zdravie, peniaze- a predsa chcú spáchať samovraždu...
Nikdy nevieme čo sa môže stať. Preto si treba vážiť všetky chvíle, ktoré prežívame so svojimi blízkymi, všetky chvíle keď nás nič nebolí, chuť v ústach po dobrom jedle. Môže to byť posledný krát, čo sa s blízkymi vidíš, posledný krát čo ťa niečo nebolí a tiež to môže byť tvoje posledné jedlo. Celý svet, všetky živé či neživé súčasti tejto zemegule sú ako tenká niť. Je len otázkou času, kedy sa nezodpovednosťou nás všetkých pretrhne zviazať ju späť bude robiť veľké problémy. A predsa uzol zostane.

Na zemi nie je nevyčerpateľné množstvo surovín, ktoré produkujeme ročne na miliardy miliónov. Vezmime si napríklad kovy ktoré ťažíme. Príroda ich vytvárala desiatky tisícročí a už sa zásoby míňajú. Čo sa stane, keď sa minú úplne? Predpokladá sa, že najbližších 20 rokov sa vyťaží viac rudy, ako doposiaľ v celej histórií. Iróniou je, že 80% nerastných surovín spotrebuje iba 20% celej populácie. Do konca tohto storočia vyčerpáme celú zem a vyťažíme všetky nerasty. Otázka znie: A čo potom? Keďže vyčerpáme všetky nerasty- vyčerpáme aj ropu a zemný plyn. Znamená to žiadne plasty. Skúste 1 deň vyžiť úplne bez plastov. Spite v bavlnenom pyžame, umyte si zuby neplastovou (drevenou?) kefkou, učešte sa dreveným hrebeňom, oblečte si niečo zo 100% bavlny, pite zo sklenených fliaš atď... Keď je už reč o dreve... Dreva taktiež nie je nevyčerpateľné množstvo. Aj keď stromy môžeme vysádzať, stále je v nepomer v spotrebe a v produkcií. A tak nám tu vzniká reťazová reakcia. Pôdu oberieme o všetky minerály, nebude drevo, vyhynie rastlinstvo, vyhynú živočíchy, nebudeme mať čo jesť, vyhynie ľudstvo. A možno ani nezomrieme od hladu, ale na dôsledky slnečného žiarenia, pretože stromy zachytávajú žiarenie, lenže za chvíľu ho nebudú mať ktoré stromy zachytávať.
Otázka znie, ako dlho dokážeme aj naďalej takto fungovať. Alebo ako dlho nám bude trvať, kým prídeme na spôsob, aby sa táto reťazová reakcia nespustila.
Prekrásna úvaha...
Autorka má talent na cítenie...
A naozaj mali by sme sa zamyslieť ale čo zmôže jeden CLOVEK oproti tym miliardam?:(