
Je tu príležitosť. Otázka znie: "Využiť či nevyužiť?". A touto otázkou sa vynára ďalšia otázka, či to chcem. Všetko nasvedčuje tomu, že by som to mala chcieť. Ide o tie zážitky a čas strávený dohromady. Ale niečo mi hovorí, že to má byť takto, že etapa sa uzavrela a je čas na niečo nové lepšie. Ale kedy príde to lepšie? Asi ju už budem brať iba ako náhradu za niečo čo zatiaľ ešte nepoznám. A chcem to spraviť? Chcem JEJ to spraviť? Zaslúži si to? - Možno. Asi áno. Prajem jej to zažiť. Budem mať výčitky? Nech. Ja to prežijem. Ona tiež. Síce neviem s akou ujmou na psychike ale to mňa už nezaujíma. To sú jej sračky.
Idem spať. Mám pár hodín na to, aby som našla odpoveď na všetky otázky. Alebo hlavne na jednu: "Využiť či nevyužiť?". Zajtra ráno budem odporná. Pokazí mi to deň. Alebo nie. Budem len jeden z ďalších slizkých falošných ľudí čo klamú do očí. A budem navonok milá. Vnútri budem taká odporná, aká len dokážem byť. A to nevravím pre to, že taká chcem byť a chcem aby to tak bolo. Lenže ja sa veľmi dobre poznám a vždy je to tak. A nejdem sa to ani pokúšať zmeniť. Idem spať a hádam ma ráno kopne múza a budem vedieť potrebné odpovede. Ak nie, budem si ťahať papieriky :D...
